Choď na obsah Choď na menu
 


každý sa s času na čas poľutuje nie?

ta báseň sa mi staršne nepáči a hnusím sa sama sebe za to ako sa niekedy dokážem lutowať..je mi zo seba zle...a keď už je niečo tak hnusne na svete prečo to nezverejniť?

 

OTRAWNA NULA

 

Som obyčajná nula, nič nedokážem,

Kvôli svojej neschopnosti žiť nemôžem,

Tvrdá samovražda, tá to istí,

Moja cennosť sa do jednej ruky zmestí.

 

Som tak bezwýznamna až sa strácam,

Svoj život a sny sama rúcam.

Pre ľudí som len bezvýznamná čierna šmuha,

A verím že budú šťastní keď budem tuhá.

 

Keď navždy zaspím, odídem do temná,

Viem že za chvíľu nik nespomenie si na mňa.

Weď kto by aj plýtwal pamäťou na to dievča úbohé,

Čo všetkých sklamalo, aj w tej najprostejšej úlohe.

 

Úloha čiernej ovce a wywrheľom spoločnosti,

Umorené trápne dievča bez budúcnosti.

Sklamala som tým, že vedela som sa zo živote tešiť,

Dokázala si aj rozlámane srdce znova zašiť.

 

Wšeci ktorých som rada mala ma odwrhli

Aby som sa na oči neukazovala mi navrhli.

Zo začiatku newedela som prečo ma tak nenávidia,

Teraz to viem, som bezcenná nula a wšeci to vedia.

 

Weď kto by aj chcel mať niečo spoločné,

S dievčaťom čo prináša len mory nočné.

S tou, na ktorú wšeci krivo čumia,

Tá čo je otrasná a biela ako múmia...

 

Wšeci ma za to aká som odsudzujú

Powyšenecky čumia a na mňa si odpľujú...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.