Každý z nás je tak trochu škatuľkátor. Keď stretne nejakého človeka, podvedome ho automaticky zaradí do nejakej škatuľky. V nej sú ďalšie a ďalšie, ktoré postupne odfiltrujú skupiny ľudí... A hoci si to neuvedomujeme, s každým "obyvateľom" škatuľky zaobchádzame inak...
Škatuľkácia je strašne obmedzujúca... Milión častí mojej osobnosti je prerozdelených do cudzích škatuliek. Pre niekoho som taká, pre niekoho onaká... Možno mám roztrieštenú osobnosť. Rozdelili ma na milióny rôznych povahových čŕt. Podľa toho, čo robím, ako sa správam, ako sa usmievam... To by možno bolo celkom správne. Ibaže ja som bola v škatuľke skôr, ako si niekto stihol všimnúť, kto som! Ako môžu vedieť, kam ma zaradiť, keď sa ani neobťažovali nahliadnuť mi do duše. Je málo ľudí, čo sa na mňa aspoň poriadne pozreli pred tým, ako ma strčili do jednej zo svojich povrchných štatistík. Som študent, sestra, dcéra, vnučka, kamarátka... Pre každého som niečo iné! Len pre seba som JA. Ja som ja a sebou ostanem ak nepodľahnem útočnému systému škatuľkácie, ktorá ma presviedča o tom, že som kto nie som! Snažia sa mi vnútiť predstavu o mne a ak si nedám pozor, raz už nebudem JA ale ONA... Tá, čo ju všetci poznajú ako obsah sivej nezaujímavej škatuľky... Nechcem sa stať členom najväčšej ľudskej skupiny s jednoduchým názvom "dav". Chcem byť sama sebou a medzi tisíckami ľudí si môcť povedať, že som jedinečná...
Každý človek je dosť dôležitý na to, aby som si našla pár sekúnd na obhliadku pred škatuľkáciou. Nemôžem sa jej vyhnúť, som predsa človek. Človek 21. storočia, v ktorom by som sa zbláznila, keby som nerobila to, čo ostatní. A tí OSTATNÍ robia presne to isté, čo ja, pretože pre každého z nich patrím medzi ostatných... Sme naviazaní jeden na druhého a pri tom každý nezávisle od seba sa tvárime ako jednotlivec. Svet je bláznivo prepletený! Plný škatuliek...
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.