Depka.
Pošahaný život
Pošahaný život sťahuje slučku,
s úsmevom na tvári hrdúsi krky. Zlatým šípom prebodne krvavé srdce - červený nápoj steká po mäse, ktoré smrdí spálenou kožou. A nikto nič necíti, lebo majú odrezané nosy. A všetci vidia všetko - oči nabodnuté na špáradlách. Sladká pochúťka pre slepých, čo hľadajú svetlo, ktoré je i tak len tieňom tmy. Perličkový kúpeľ červenej tekutiny obklopuje chromé telá, keď sa spájajú v tej spoločnej atmosfére smrti. S radosťou nám svieti tma.
V tomto krásnom opojení plávajú telá podávajúce pomocné ruky a pomocné nohy a náhradné srdcia.
Zavolajte psov! Ešte je tu kúsok mäsa! Tento je ešte celý! Zavolajte hyeny!!! A dravci života s radosťou žerú, prežúvajú každý centimeter nádeje! Na žive zostane len ten, kto je hyena - smradľavá, pažravá, egoistická ... ALEBO ŽEBY NIE?
Povedala...
"Nechcem sa opät vydávať,
Túžim však patriť niekomu,
s kým by som sa mohla deliť
o svoje mystické a tajomné ego."