Strašne sa ponáhľal. Ani nevedel kam ide, ale musel sa tam dostať čo najskôr. Doma, teda ak sa to dá nazvať domovom, bolo stále dusno a jemu sa to už nepáčilo. Foter? To je kto, on ho nepozná. Matka? Tá sa vláči s chlapmi, je obyčajná šľapka, ktorá dá aj za vifonku. Mal sestru, no tá bola po mame, tiež obyčajná šľapka. A brat? Ten mal iné starosti. Odsťahoval sa a svoju rodinu už viac nepoznal, vlastne on sa mu ani nedivil, tiež to má v pláne. Nájsť si prácu, slušný bytík, nazačiatok aj podnájom, dobrú priateľku a za minulosťou urobiť hrubú čiaru, ba čo čiaru, vystavia si tam Berlínksky múr, aj keď len imaginárny.
Mal to veľmi ťažké, on nebol taký ako jeho rodina, presnejšie povedané, biologickí rodičia. Možno sa na nich podobal. Po mame čierne vlasy a po otcovi modré oči, ešte nejaké tie črty mali podobné.
Oni boli niekedy šťastní, bez otca, bez peňazí, ale šťastní. Mama sa s ním učievala, veľmi často mu hovorila že je jej šťastíčko aj s jeho bratom a sestrou. Ale to bolo dávno. Potom zomrela babka, teda mama jeho mami. Ju to vzalo a zistila, že alkohol jej pomáha nemyslieť na ňu. Stala sa z nej alkohoolička, v chlaste utápala svoje problémy, nič iné nebolo. Len chlast.
Jeho sestra? Bola o rok staršia, mala 17. Keď bola malá, bola veľmi šikovné dievča, dobre sa učila a robila všetkým radosť. Samozrejme, že po ZŠ šla na gymnázium, internátne. A to ju skazilo, zlá partia, žiadny dozor, chľast, cigarety a tráva. V 15ke prvý sex, sama nevie s kým to bolo.
Jeho brat, ten je v zahraničí, vôbec sa neozýva, nevie o ňom nič.
A otec? Narobil si deti a odišiel. Zo dňa na deň. Nechal mame pár stovák a šiel, nevedno kam.
Vybral sa na prechádzku, s chmúrnymi myšlienkami. Prechádzal sa meste, sedel na lavičke. Už bol večer, niekto sa k nemu blížil.
" Hej, zajačik, nechceš sa zabaviť? Za 3stovky ma máš celú aká som! "
Ten hlas poznal, patril jeho mame.